Liptovský Hrad

Prvým písomným dokladom o jeho existencii je listina kráľa Bela IV. , ktorý v roku 1262 daroval 3 poplužia zeme po novým hradom Liptov kráľovskému lučišníkovi Izumbarovi a kamenárovi Honghovi za ich zásluhy pri stavebnej údržbe a vojenskej obrane hradu.
Hrad sa nachádza v Chočských vrchoch., v časti Sielnické vrchy. Je to najvyššie položený hrad na Slovensku (1000 m n.m.). Predpokladá sa, že jeho názov bol odvodený od pôvodného majiteľa hradu (najčastejšie sa uvádza meno Ľubota,Ľubotov hrad), pomaďarčením sa jeho názov zmenil na Liptov. Hrad strážil starú vojenskú cestu na Oravu.
Po roku 1262 sa hrad definitívne stal hospodársko-správnym centrom rodiacej sa Liptovskej stolice.
V roku 1474 bol vypálený, po dobití vojskom kráľa Mateja Korvína, a zostali z neho iba ruiny.