O obci

Zastavanú časť obce tvoria 3 samostatné supiny, rozložené v údolí Suchého potoka na ľavom brehu.
Najväčšie a najstaršie zoskupenie je v dolnej časti, ktoré má názov Nižné Matiašovce. V tejto časti je sústredená aj prevažná väčšina občianskej vybavenosti.
Stredná časť je charakterizovaná novším bytovým fondom a hospodárskym dvorom PD Kvačany - Stredné Matiašovce
Vyšné Matiašovce sú tretím celkom charakterizovaným starším stavebným fondom urbansticky neusporiadaným aj architektonicky rôznorodým.
Všetky tri celky sú prepojené štátnou cestou č.II/584, ktorá vedie z Liptovského Mikuláša do Zuberca, prepojuje Oravu z Liptovom. Katastrálne územie Lipt. Matiašoviec patrí do ekosystému Západných Tatier. Jeho najvýraznejšou časťou sú Matiašovské háje. Majú ráz plošinatej podhorskej pahorkatiny. Lesné porasty sa zachovali len v podobe menších enkláv a hájov. Prevažujú lúky a pasienky. Osídlenie sa tiahne pozdĺž Suchého potoka. Severne od obce začína hranica TANAP-u. Na ňu sa viažu špecifické vysokohorské ekosystémy so vzácnymi druhmi rastlín a živočíchov. Z rastlinstva sú bohato zastúpené lúčne a lesné porasty so zmiešanými ihličnatými drevinami. V dolinách na zamokrených miestach možno nájsť zvyšky slatinských lúk. Trávnaté spoločenstvá kryštalickej oblasti sú floristicky chudobné. Menšia časť pôdneho fondu je využívaná intenzívne poľnohospodársky, pestovanie obilia, zemiakov a iných plodín. Aj z hľadiska živočíšstva je územie veľmi bohaté. V lesoch je srnčia, jelenia i diviačia zver, vo vyšších polohách i medveď. Bohato sú zastúpené čeľade vtáctva a vodné žovočíšstvo, hlavne ryby pstruhovitého charakteru.

Kultúrne pamiatky

Z objektov pamiatkovo - hodnotných sa v obci nachádza:
- renesančno-barokový kostol sv. Ladislava, ktorý je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok pod č. 331. Ide o stavbu zo začiatku 16.stor. s opevnením zo 17.stor.
- baroková prícestná kaplnka sv. Kríža z roku 1727

Nachádzalo sa tu aj niekoľko objektov ľudovej architektúry, ktoré boli prenesené do skanzena v Pribiline. Lipt. Matiašovce sú zaujímavé aj množstvom chranených stromov nachádzajúcich sa v sídle, ich zoznam je naskedovný:
-lipa malolistá
-borovica limbová
-lipa veľkolistá
-matiašovský topoľ

Erb obce

erb Od konca 14.storočia boli Nižné a Vyšné Matiašovce administratívne spojené. Mali spoločného richtára, ktorý bol zväčša volený z radov miestnych zemanov, až neskôr sa richtárom mohol stať aj radový obyvateľ obce. Do druhej polovice 19.storočia obce overovali svoje písomnosti pečatidlom Nižných Matiašoviec, ktorých typárium je teda staršie. Pochádza z roku 1786. Pečatné pole vypĺňa postava kráľa odetá v plášti, so žezlom v pravej ruke, kráčajúca po zarastenej pláni. Po oboch stranách postavy vyrastajú ľalie. Kruhopis je slovenský :PEČET NISNO MATASOUSKA o premere 24x27mm. V dolnej časti pečatného obrazu je rok vzniku pečatidla : 1786. Podľa posledných výskumov sa rytec inšpiroval starším pečatidlom farnosti Nižné Matiašovce. V zobrazení pečatného znaku Vyšných Matiašoviec sa odrazilo poľnohospodárstvo. Symbolizujú ho hviezdicovo skrížené pluh, cep, kosa a hrable. Kruhopis je slovenský : Obec Wišnje Matasovce o priemere 22x18mm. Súčastnému erbu obce predchádzali dva výtvarné návrhy, z ktorých jeden nebol prijateľný pre obec a farský úrad a druhý návrh nebol akceptovaný Heraldickou komisiou. Súčasný erb tvorí v modrom štíte na zlatej pažiti v striebornom brnení so zlatým plášťom svätý Ladislav - kráľ. V ľavej ruke drží zlaté jablko, v pravej pozdvihnutej ruke striebornú bojovú sekeru so zlatou rúčkou. Po jeho ľavej strane vyrastajú tri zlaté klasy a po pravej strane strieborný vinič so zlatými plodmi.